Počas našej pracovnej návštevy v obci Kuchyňa sme objavili záhorácky poklad v podobe jedinečnej osobnosti miestneho kultúrneho života. Strýc Suávek z Kuchyne(alias pán Miloš Bartek) je záhoráckou studnicou ľudovej múdrosti, nadaným básnikom, spisovateľom, hercom a skutočne prototypom pravého Záhoráka. Tvorí a hraje, tak ako napr. divadelníci zo Senice, vo svojom rodnom jazyku. 

Prekladať jeho dielka do spisovnej slovenčiny, by bolo asi tak nešťastné ako slovenský preklad Dobrého vojaka Švejka. Na všetko má svoj názor, rád si ironicky podá všetky ľudské slabosti a je zapáleným bojovníkom proti  hlúposti. Zároveň je však jeho humor láskavý a iskrivý, lebo strýc Suávek je predovšetkým dobrý človek. Rozhodli sme sa prelomiť jeho vrodenú skromnosť a požiadať ho o uverejňovanie jeho postrehov a básní na našich stránkach. Dnes to bude prvý krát. Strýc Suávek k vám prichádza so svojim názorom na súčasný stav slovenskej spoločnosti, a nedivím sa, že báseň má názov "Puač na krajíčku" (teda Plač na krajíčku pre inojazyčných).

PUAČ NA KRAJÍČKU

S puačem na krajíčku vnímám toto okolí,

jak blen ked íte alebo poléfku vám nekdo presolí.

Kam sa šeci hrnú preč od svojích rodzin,

na deň je už máuo veru aj štyriadvacet hodzín.

Lamentujú jedna tetka už fčilék začátkem leta,

tento svjet si nezasúží nic akurát konec svjeta.

Dzeaci fajčá po ulicách a velice hrešá

 a ked negdo na zem pleščí ašče sa vám tešá.

Hrát sa na dvúr nejdú fčilék ani v léce,

oni račik doma lapjá furt pri internece.

De máme tú lásku k blížnym, odanost a pokoru,

to už dávno pravda není uteká nám ze dvorú.

V autobusi není šanca puscit satrších sedbút,

radši by vás prisámbohu každý necháu zgegnút.

Kašleme na charakter na svoju čest, na dzeci

dneskáj vuádnu prachy svjetu, druhé už nic nelecí.

A jak pjekne sme začínali o prímaní ze svíčkú,

opatrne si vyšlapávat k pánu BOHU cestičku.

Kuapky z očí ludé drahý, čas sa schopit vážení,

či vám jedno pri pohledze, jak je ten svjet skazený?

Vjenujme sa vícej dzetom, šak v ních máme spásu,

nech naše oči vidzá ešče lásku, nehu, krásu.

De sa stau ten strašný prelom, že sa čovjek zmjení,

dajme si na srce ruku, v nás  tá chyba není?

Čekáme od dzecí, že nám lásku vrácá, darujú,

ale jakú, ked od maúčka nám ich vdruhí varujú.

Kariéra, naše ego to je pre nás huavnmí

a ešče si dokuádama, že je to pro nás správní.

Na krajíčku puač, doví, co nás čeká,

ale už Fčil pomáuy mi ZOKA SUZA STEKÁ.

                                            strýček Suávek

Zdroj: NIM - Nezávislý internetový magazín